Veľká Fatra
Národný park Veľká Fatra
Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa na území historických regiónov Turiec, Liptov a Pohronie, vrátane Mestských lesov Banská Bystrica. Veľkú Fatru ako jedno z najkrajších a najzachovalejších pohorí Slovenska, vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť, ktorá sa rozkladala na ploche 60 600 hektárov. Cieľom jej zriadenia bola ochrana najrozsiahlejšieho vápencového pohoria na Slovensku. V roku 2002, vzhľadom na jej prírodné hodnoty, ju prekategorizovali na vyšší stupeň ochrany prírody – Národný park Veľká Fatra.
Územie najmladšieho slovenského národného parku, s výmerou 40 371 hektárov, zaberá podstatnú časť orografického celku Veľká Fatra. Jeho ochranné pásmo sa rozkladá na ploche 26 132 hektárov. Časť jeho ochranného pásma, ktoré bolo v minulosti integrálnou súčasťou Veľkej Fatry, zasahuje do Starohorských vrchov. Nepatrná časť územia spadá do Turčianskej kotliny.
Veľká Fatra patrí medzi naše najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje výšku 1 596 m n. m. Svojou rozlohou 810 km2 sa Veľká Fatra zaraďuje aj medzi plošne najväčšie slovenské horské masívy. Vďaka pestrému geologickému podložiu je Veľká Fatra krajinársky veľmi rozmanitá. V západnej časti nájdeme pôsobivé skalné scenérie s množstvom čarokrásnych zákutí, veží, skalných miest, okien, previsov, vodopádov a jaskýň, ktoré vo vápencoch a dolomitoch počas miliónov rokov vymodelovala voda. Dodnes bolo vo Veľkej Fatre objavených niekoľko desiatok jaskýň, z ktorých mnohé sú známe svojím pravekým osídlením a bohatou výzdobou. V súčasnosti sú významnými zimoviskami netopierov. Jediná jaskyňa sprístupnená turistickej verejnosti je Harmanecká jaskyňa, ktorá však leží tesne za hranicami národného parku.
Krížna
Krížna (1 574 m n. m.) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na nej stretávajú tri červené turistické značky.
Na severovýchode vidieť osemdesiat kilometrov vzdialené Vysoké Tatry a na východe sa vlnia členité Starohorské vrchy, nad ktorými tróni mohutná nízkotatranská Prašivá a Ďumbierske Nízke Tatry. Napravo od nich sa vinie rozložité Slovenské rudohorie, z ktorého vyčnievajú typické siluety známych kopcov: Fabova hoľa, Klenovský Vepor, Hrb s Ľubietovským Veprom a vzadu Stoličné vrchy.
Masív Poľany je presne v juhovýchodnom smere bočnej rázsochy smerujúcej na Líšku. Horské defilé pokračuje smerom na západ Ostrôžkami a Javorím cez blízke Kremnické vrchy, v ktorých zákryte v pozadí vidno Vtáčnik a Lúčanskú Malú Fatru. Vyvrcholením výhľadu je hlavný hrebeň Veľkej Fatry, za ktorým „vykúka“ Veľký Choč.
Tesne pred vrcholom Krížnej, na jeho južnom svahu, stojí budova s krytom, v ktorej boli umiestnené vojenské spojovacie a obslužné zariadenia. Pôvodne tu bol aj televízny vysielač s dvanásťmetrovou vežou, ktorú možno vidieť už len na starých fotografiách – dnes už nejestvuje. Bol to po bratislavskom Kamzíku v poradí druhý štátny televízny vysielač s výkonom 800 W, ktorý začal svoju činnosť 28. augusta 1958.
Po postavení vysielača na Suchej hore v Kremnických vrchoch stratil vysielač na Krížnej svoje opodstatnenie, jeho zariadenie nainštalovali do vysielača na Kráľovej holi a vysielať začal 28. októbra 1960. Po zmodernizovaní šírenia programov televíznych staníc a po prechode na najnovšie technológie, prevzala celý areál na Krížnej armáda a zriadila tu rádioreléový uzol – spojovaciu základňu špeciálnych vojenských smerových liniek, centrálu spojení pre horskú záchrannú službu, policajný zbor a meteorologickú službu.
Kráľová studňa
Leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Silné pramene v juhozápadnom svahu Malej Krížnej vyvierajú spod hrubozrnnej sutiny a sú zachytené do napájadiel.
V blízkosti Kraľovej studni nájdete aj prameň Bystrice po ktorom je pomenované mesto Banská Bystrica.
Horninové masívy, ktoré do súčasnej polohy vyzdvihli horotvorné sily a pretvárali geomorfologické procesy, predstavujú spolu s klimatickými podmienkami fyzický základ krajiny v okolí Kráľovej studne, v blízkosti rozhrania Hôľnej a Bralnej Fatry, ktoré sú najvýraznejšími geomorfologickými podcelkami Veľkej Fatry.
