Krížna počas SNP
Horský masív Krížnej leží v južnej časti pohoria Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 1574 m. V súčasnosti patrí k najobľúbenejším slovenským turistickým miestam. Počas vynikajúcej viditeľnosti náš zrak smerujúci na severe sa zastaví až pri poľskej štátnej hranici. Ak sa nasmerujeme na západ môžeme pozorovať našich moravských susedov. Z Krížnej možno dovidieť až k maďarskej štátnej hranici.
V súčasnosti len málokto vie, čo sa v tomto prekrásnom prostredí odohrávalo. Na
chvíľočku zastavme čas a prenesme sa do tejto doby.
Pár dní pred oficiálnym vyhlásením Povstania (25. 8. 1944) vojaci z Vojenského kartografického ústavu (s krycím názvom Ambróz), výcvikového strediska a karanténnej stanici slovenskej armády počas cvičného poplachu spolu s partizánmi stihli zaistiť predstaviteľov Deutsche Partei a exponentov tisovsko-tukovského režimu. Po tejto akcií udalosti dostali už rýchli spad. Po vyhlásení Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 mnohých obyvateľov Harmanca oslovili výzvy Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica a rozširovali rady povstaleckej armády a 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina.
Okamžite po vyhlásení Povstania výkonnej moci sa ujal revolučný národný výbor a začali vychádzať noviny Útok. Harmanec sa stal sídlom štábu 1. pešieho práporu I. taktickej skupiny 1. ČSA na Slovensku (krycie meno Orech), brániaci úsek Malý Šturec. Bol tu dislokovaný zbrojný sklad povstaleckej armády (krycí názov Bruno). Okrem nich v Harmanci boli dislokovaní ešte: ústredný armádny telegrafný prápor a od polovice októbra 1944 sklad intendačného materiálu (krycí názov Pavol). Po prelomení povstaleckej obrany v Turci (21. 9. 1944)do Harmanca sa presunul štáb V. taktickej skupiny.
Útoky SS-bojovej skupiny Schill a 178. SS. divízie Tatra v období od 25. 9. – do 27. 10. 1944 okrem spomenutých vojenských povstaleckých jednotiek odrážali partizáni štvrtého oddielu z partizánskej brigády Jánošík. Jadro štvrtého partizánskeho oddielu tvorili harmanecký dobrovoľníci. Bojaschopnosť povstaleckých vojenských a partizánskych jednotiek posilňoval pancierový vlak Hurban. Aj napriek tomu, povstalcom sa nepodarilo zastaviť postup nepriateľských nacistických jednotiek smerom do srdca Povstania do Banskej Bystrice.
Po prelomení povstaleckej obrany a vydaní posledného rozkazu (27. 10. 1944), ktorý nariaďoval prechod na partizánsky spôsob boja mnoho povstaleckých vojakov a partizánov sa presunuli do horského masívu Veľká Fatra. Harmaneckí povstaleckí bojovníci nabrali kurz smer Kráľova studňa. Azyl im poskytla turistická chata na Kráľovej studni.
Horským masívom Krížnej v období november až december prešlo mnoho povstalcov a práve pre niektorých z nich sa tento priestor stal miestom posledného odpočinku. V priestore Krížnej svoj večný sen snívajú aj partizáni z partizánskeho oddielu Vítkovského bojujúci v zostave partizánskeho zväzku Alexander Nevský.
V chate nachádzajúcej sa v priestore Kráľovej studne sa usadil partizánsky štáb oddielu Kozaček z partizánskej brigády Pomstiteľ a tiež partizánska nemocnica. Partizáni, ktorých rady rozšírili povstaleckí vojaci operujúci v priestore Krížnej hlavne v mesiacoch november a december podnikli niekoľko diverzných akcií na cestných a železničných komunikáciách vedúcich do Turca a Liptova.
Štáb nacistických vojenských jednotiek v snahe eliminovať akčný rádius partizánov podnikol do oblasti Veľkej Fatry niekoľko trestných výprav. Decembrovú nacistickú trestnú výpravu sprevádzala prestrelka. Výsledkom prestrelky boli mŕtvi na obidvoch stranách a vypálenie chaty.
Veľkou oporou partizánov žijúcich v horách nad obcou Harmanec boli samotní obyvatelia Harmanca, ktorí sa s hôrnymi chlapcami delili o všetko. Vždy si vedeli nájsť výhovorku ako prejsť cez nacistické stráže, aby do hôr preniesli proviant i správy. Nacisti za pomoc partizánom sa Harmančanom odmenili kráľovský. Štyridsať mužov odvliekli do koncentračných táborov v Rakúsku.
(PhDr. Daniela Baranová)
Literatúra:
Dejiny SNP, V. zv. Bratislava, Pravda, 1984
Janotková Z.: Turistický sprievodca. SIMPRSS&R.G.T.PRESS